Odlesňovanie: ubližovanie jednému z našich najlepších priateľov

Lesy sú nielen úžasným miestom na trávenie voľného času. Sú dôležitou súčasťou našej krajiny, poskytujú nám a zvieratám kyslík pre život a pomáhajú nám bojovať proti zmene klímy. Ale aj tak ich ničíme a rúbeme, okolo celého sveta.

Odlesňovanie lesov v dažďovom pralese

Zdroj: Ulet Ifansasti - Greenpeace

Odlesňovanie znamená výrub lesov s cieľom opätovného využitia pôdy na iné účely, ako poľnohospodárstvo alebo výstavba ciest. 30% našej zeme je stále pokrytá lesmi, ale vďaka nám rýchlo miznú.

Odlesňovanie lesov nie je obmedzené len na dažďový prales. Približne 3,7 milióna hektárov lesa je v Európe poškodené hmyzom, požiarmi a ľudskými činnosťami. Každý deň stratíme kôli deforestácii plochu lesov, ktorá sa rovná 2-násobku Vysokých Tatier.

PREČO sú LESY DÔLEŽITÉ?

Aby sme pochopili, prečo je výrub všetkých týchto stromov nebezpečný, musíme pochopiť, prečo sú lesy dôležité. Je to preto, že hrajú niekoľko dôležitých ekologických úloh. Po prvé, sú bankou pre biodiverzitu - viac ako 80% svetovej biodiverzity na zemi sa nachádza v lesoch.

Samozrejme stromy poskytujú kyslík, ktorý je životne dôležitý pre nás aj divokú zver. Tropické dažďové pralesy nám dávajú 20% celkového kyslíka. Ale nielen to. 1,6 miliardy ľudí po celom svete sa spolieha na lesy, pretože ponúkajú obživu, pitnú voda, prístrešie a tradičné lekárstvo.

Lesy nám pomáhajú bojovať proti klimatickým zmenám. Stromy sú schopné dýchať oxid uhličitý (fotosyntéza), ktorý by inak zostal v atmosfére. Lesy každoročne absorbujú 2,4 miliardy ton oxidu uhličitého, čo predstavuje približne tretinu celkových emisií vypúšťaných do ovzdušia spaľovaním fosílnych palív. Vezmi si, že asi 13% všetkých emisií skleníkových plynov je výsledkom odlesňovania.

MYSLÍŠ SI, ŽE DÝCHAŠ ČERSTVÝ VZDUCH?

Odpoveď na túto otázku nájdeš tu.

Tropický prales je ale zároveň veľkým spojencom v boji proti globálnemu otepľovaniu. Odhaduje sa, že samotný tropický prales nám môže pomôcť zmierniť až 23% cieľov Parížskej dohody ohľadom klimatických zmien. Nielen absorbovaním oxidu uhličitého ale aj znižovaním rizika záplav a pomáhaním regulovania tokov vody a mikroklímy.

Toto sú fakty: lesy nám dávajú čistý vzduch a vodu, zdravú pôdu a chránia nás pred klimatickými zmenami.

Tak prečo ich rúbeme?

Vzhľadom na dôležitosť lesa pre nás všetkých by sme sa mali pýtať, prečo dochádza k odlesňovaniu takým rýchlym tempom.

Poľnohospodárstvo spôsobuje 80% odlesňovania. Čím viac naša populácie rastie, tým viac potravín potrebuje. Keď je les vyrúbaný kvôli vytvoreniu väčšej pôdnej plochy na pestovanie plodín, najmä v Amazonskom dažďovom pralese počas suchého obdobia, pôda je zvyčajne neplodná. Poľnohospodári potom majú tendenciu používať techniku "zrezať a spáliť", pri ktorej všetko, čo bolo vyrezané, na mieste spália. To robí pôdu úrodnejšou, aj keď len krátkodobo. Požiare sa môžu neúmyselne rozšíriť do okolitých lesov. Napokon, keď pôda prestane byť úrodná, poľnohospodári sa presunú do nových oblastí a ponechájú pôdu opustenú.

Poľnohospodárske produkty ako sója (používaná hlavne ako krmivo pre hovädzí dobytok) alebo palmový olej (používaná hlavne v spracovaných potravinách a kozmetike), sú v tomto prípade hlavnými hráčmi. Akonáhle sa les stane poľnohospodárskou pôdou, je zvyčajne navždy stratený.

Odlesňovanie Amazonského pralesa

Zdroj: World Finance

Požiare:

  • Okrem tých využívaných v poľnohospodárstve, každoročne spália milióny hektárov lesov, čo má dôležité následky na biodiverzitu, kvalitu ovzdušia, klímu a hospodárstvo.

Chov dobytka:

  • Dobytok je ďalšou masívnou príčinou odlesňovania na celom svete. Fast-food reštaurácie prispievajú k odlesňovaniu dažďových pralesov, aby vytvorili priestor pre chov dobytka, ktorý je z mnohých dôvodov škodlivý a zbytočný.

Nelegálna ťažba lesov:

  • Výroba a obchodovanie s drevom je regulovaná zákonom. Neudržateľná a nelegálna ťažba dreva sa ale deje po celom svete, hlavne v Amazónii, Kongu, Indonézii a v lesoch na ruskom ďalekom východe. Približne polovica tejto nelegálnej tažby sa  používa ako palivové drevo (t.j. na varenie a vykurovanie).

Výroba papiera:

  • Existujú rôzne spôsoby výrubu stromov pre výrobky z papiera, najviac škodlivý sa nazýva "čistý rez". To znamená, že lesná plocha je úplne odlesnená bez akýchkoľvek zanechaných  stromov.

DÔSLEDKY PAPIERA NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

Zaujímajú ťa detaily? Napísali sme o tom článok.

Ťažba nerastov:

  • V dôsledku zvýšovania dopytu po nerastoch narastá vplyv baníckeho priemyslu na odlesňovanie. Pri ťažbe nerastov sú používané vrty a rôzne infraštruktúry ohrozujúce lesy.

Urbanizácia:

  • Prispieva k odlesňovaniu ako dôsledok preľudnenia. Cesty a infraštruktúry vznikajú v zalesnených oblastiach a ohrozujú tak prírodné prostredie, ako aj biodiverzitu. Veľká časť budúcej expanzie obyvateľstva sa očakáva v tropických oblastiach, v ktorých je možno nájsť vysokú biodiverzita.

Globálne otepľovanie:

  • Zmena klímy je príčinou a zároveň následkom odlesňovania. Z dôvodu klimatických zmien dochádza k zhoršeniu lesa najmä zvýšením teploty, zmenou dĺžky ročných období, výskytom kyslých dažďov a nižšou kvalitou ovzdušia.

Verejný nepriateľ č.1: Globálne otepľovanie

ZAUJÍMAJÚ ŤA DETAILY? ZISTI VIAC.

KDE k odlesňovaniu dochádza?

Odlesňovanie sa bohužiaľ deje na celom svete. Ale vždy v inom rozsahu: väčšinou k nemu dochádza v dažďových pralesoch. Najväčšie množstvo lesných škôd je v súčasnosti v Amazonskom pralese, pričom v posledných 50 rokoch bolo stratených asi 17% lesov. Amazónia pokrýva niekoľko krajín ale tá, ktorá má najvyššiu mieru straty stromov, je v súčasnosti Brazília. Na ostatných častiach zemegule sa odlesňovanie deje vo veľkej miere v Malajzii, Indonézii a Kongu. Od minulého storočia stratila Indonézia približne 16 miliónov hektárov lesa.

Ak ťa zaujíma odlesňovanie v Brazílii, tu si môžeš pozrieť satelitný snímok so zmenami za posledné roky. Aj keď je 19% lesov v Amazónii chráneným územím, na viac ako polovici z nich dochádza k odlesňovaniu.

Ak si myslíš, že pre nás je to veľmi vzdialený problém, mýliš sa. Tropické dažďové pralesy sú domovom väčšiny svetovej biodiverzity, ktorá je základom rovnováhy celého nášho ekosystému.

Odlesňovanie lesov SA deje aj NA SLOVENSKU

Slovensko a jeho lesy, žiaľ, nie sú výnimkou. Odlesňovanie sa na Slovensku v posledných rokoch zhoršilo. Európska únia nedávno začala oficiálne konanie proti Slovensku za zmenu prístupu k neudržateľnej ťažbe a ochrane našich lesov.

Na obrázku nižšie môžeš vidieť rozdiel pred a po výrube lesov v Nízkych Tatrách medzi rokmi 2006 a 20018.  Za posledných 15 rokov v Nízkych Tatrách zmizlo už viac ako 7000 hektárov lesov.

niekoľko faktov O odlesňovaní

  • Asi polovica všetkých tropických lesov už bola vyťažená.
  • Za posledných 20 rokov sme prišli o les o veľkosti Juhoafrickej republiky.
  • Rok 2016 bol rekordným rokom, kedy zmizli takmer 30 miliónov hektárov lesov.
  • Každý rok prídeme o tropické pralesy s veľkosťou Českej republiky. Každý deň je to plocha rovnajúca sa 2-násobku Vysokých Tatier. Každú minútu je to približne 30 futbalových ihrísk.
  • V roku 2015 bolo v brazílskej amazónskej časti vyrúbaných asi 6000 km lesov.
  • Od roku 2000 má Indonézia najvyššiu mieru odlesňovania na svete.

Následky odlesňovania

Rovnako ako mnohé ďalšie časti nášho ekosystému, lesy prinášajú život. Rastlinám, zvieratám aj nám. Následky odlesňovania sú preto veľmi nebezpečné:

Znižuje biodiverzita.

  • Stratiť stromy znamená stratiť divokú zver, ktorá v nich žije.  To môže viesť k vyhynutiu mnohých druhov.

Zvýšuje skleníkové plyny a prispieva ku globálnemu otepľovaniu.

  • Lesy pomáhajú absorbovať oxid uhličitý. Keď sú ale stromy zrezané alebo spálené, sami sa stávajú zdrojom tvorby uhlíka. Ak by tropické odlesňovanie bolo krajinou, bolo by to tretie v produkcii emisií oxidu uhličitého, hneď za Čínou a USA.

Emisie z odlesňovania

Zdroj: Seymour and Busch

Prerušuje vodné cykly.

  • Stromy pomáhajú udržiavať rovnováhu medzi vodou na zemi a vo vzduchu. Bez nich je rovnováha narušená, čo vedie k zmenám vo vodnej pare, zrážkach a toku riek.

Spôsobuje eróziu pôdy.

  • Bez koreňov stromov, ktoré spevňujú úrodnú pôdu, môže dôjsť k erózii. Vysádzanie poľnohospodárskych plodín ako káva, bavlna, palma olejná, sója a pšenica môže zvýšiť eróziu pôdy. WWF odhaduje, že tretina svetovej ornej pôdy bola zničená z dôvodu odlesňovania.

Vplýva na naše životy.

  • Milióny ľudí sú závislí na lese, poľovníctve, lekárstve, poľnohospodárstve. Naviac, mnoho domorodých kmeňov stále žije v dažďových pralesoch. Odlesňovanie narúša životy týchto ľudí, čo vedie k migrácii a sociálnym konfliktom.

ako lesom pomáhame a čo ešte môžeme urobiť?

Odlesňovanie sa zdá byť v niektorých krajinách na ústupe. Napriek tomu v niektorých krajiných stále miera odlesňovania vysoká. Jeho pokračovaním by mohlo dôjsť k zmiznutiu dažďových pralesov do 100 rokov. Rôzne inštitúcie na tomto propléme pracujú, pričom WWF (Svetový fond na ochranu prírody) je ich lídrom.

Cieľom je dosiahnuť trvalo udržateľné lesné hospodárstvo prostredníctvom certifikácie lesov, bojovať proti nezákonnej ťažbe dreva, reformovať obchod a vytvoriť chránené oblasti. Dôraz sa kladie na vytvorenie trhu pre ekologicky zodpovedné lesné výrobky. Z dlhodobého hľadiska bude podpora trvalo udržateľnej energie znižovať potrebu kácania stromov smerom k využívaniu obnoviteľných zdrojov.

Cieľom nie je úplné odstránenie odlesňovania, ale jeho znižovanie. Paraguaj zaviedol zákon o nulovom odlesňovaní v roku 2004 a znížil mieru odlesňovania o 85%. V Tanzánii obyvatelia ostrova Kokota vysadili viac ako 2 milióny stromov za posledných 10 rokov, aby napravili predchádzajúce odlesňovanie. Najnovšie správy od NASA prinášajú ešte pozitívnejšie správy o tom, že naša planéta je dnes zelenšia než počas posledných 20 rokov, a to vďaka novému prístupu sadenia stromov v Číne a Indii.

Ďalším prístupom je znovu-obnovenie lesov. Zalesňovanie by viedlo k zníženiu emisií oxidu uhličitého v atmosfére a okrem iného k obnoveniu domova pre voľne žijúcich živočíchov. Pod obnovou lesa si musíme ale predstaviť viac ako len vysádzanie nových stromov. Ide o znižovanie erózie a monoprodukcie za účelom zachovať biodiverzitu. Bonn Challenge, celosvetové úsilie o obnovu 350 miliónov hektárov lesov na celom svete do roku 2030, už obnovilo 156 miliónov hektárov.

National Geographic používa recyklovaný mobilný telefón na monitorovanie reťazových píl a boj proti nelegálnej ťažbe dreva. Systém funguje týmto spôsobom: mobilné telefóny sú nabité malými solárnymi článkami ku ktorým je pripojený malý mikrofón. Mobilné telefóny sú schopné rozlíšiť zvuky z reťazovej píly od ostatných v lese. V prípade výrubu telefóny odošlú automatickú správu s ich pozíciou orgánom, ktoré môžu určiť, či je ťažba dreva nelegálna a zastaviť ju.

Global Forest Watch a Eyes on the Forest sú dva zaujímavé projekty zamerané na boj proti odlesňovaniu prostredníctvom povedomia a vytvorením online komunity na zdieľanie osobných skúseností s odlesňovaním.

Odlesňovanie ohrozuje voľne žijúcu zver a orangutany

Zdroj: Independent

ČO MÔŽEš urobiť v tomto boji proti odlesňovaniu ty?

Zvyšovanie povedomia ľudí okolo teba je dobrým začiatkom. Odlesňovanie je globálnym problémom a nemali by sme zabúdať na lesy kdekoľvek na svete. Napriek tomu zastavenie ťažby stromov ďaleko od našeho domova nie je najjednoduchšou úlohou pre jednotlivca. Môžeme sa preto začať sústrediť na zmeny okolo nás. Dobrý spôsobom ako to dosiahnuť, je získať viac informácií o odlesňovaní na Slovensku. Ak chceš vedieť viac, odporúčame sledovať iniciatívu My sme les.

  • Kontroluj výrobky a mäso, ktoré kupuješ. Hľadať zdroje, ktoré sú trvalo udržateľné. Zoznam certifikovaných značiek nájdeš na Rainforest Alliance or Forest Stewardship Council.
  • Uprav svoju stravu tak, aby sa v nej nachádzalo viac rastlinných produktov a menej mäsa. Pre výrobu rastlinnej potravy je potrebná menšia plocha pôdy, čo priamo ovplyvňuje odlesňovanie.
  • Nakoniec, recykluj a používaj menej papierových výrobkoch.
  • Môžes sa pokúsiť prejsť aj tento kvíz, kde si otestuješ svoje vedomosti o odlesňovaní.

Poďme sa prejsť do lesa

Poďme dýchať čerstvý vzduch, relaxovať a vychutnať si to. Uvedomujúc si, že stromy okolo nás sú vzácne a ohrozené. Čísla možno nie sú upokojujúce, ale stále máme veľkú nádej. Mnohé inštitúcie sa usilovne snažia o ochranu lesov a my sa k nim môžeme pridať. Existuje ešte veľa zmien, ktoré je potrebné vyriešiť na miestnej aj globálnej úrovni, ale spoločne sme na správnej ceste. Naše lesy môžu byť zachránené.

Zdroje: WWF,Live Science, National Geographic,IUCN,Conservation International, Pachamama Alliance,Climate Institute