Ekovinky

Čo by sa stalo, keby celý svet prešiel na vegetariánsku diétu? 5/5 (5)

Celosvetová spotreba mäsa má škodlivý vplyv na naše životné prostredie, zvyšuje znečistenie a vedie ku klimatickým zmenám.

Pravdepodobnosť, že by každý prešiel na vegetariánsku diétu je síce takmer nulová, ale čo keby? Ako by to ovplyvnilo našu planétu?

V tomto videu od AsapSCIENCE sú vysvetlené niektoré z najvýznamnejších účinkov jasným a zábavným spôsobom.

Záujem o vegetariánsku diétu stúpa, aj keď je v súčasnosti na svete stále len veľmi malé percento vegetariánov. v Európe je to asi 30 miliónov, a teda asi 4% populácie. V Indii je to niečo cez 30%. Záujem o túto diétu avšak rastie.

Prečo takúto zmenu naša planéta potrebuje?

Chovanie a výkrm dobytka vyžaduje obrovské množstvo pôdy. Momentálne sa na zemi nachádza 20 miliárd kurčiat, 1,5 miliárd kráv, miliarda oviec a ďalšia miliarda prasiat. Ak by sme sa rozhodli pre úpravu našejstravy, prispeli by sme k uvoľneniu takmer 33 miliónov km štvorcových pôdy, ktorá sa používa v súvislosti s produkciou poľnohospodárskych zvierat.  Územie, približujúce sa rozlohou Afrike, by mohlo  byť pretvorené späť na lesy a lúky.

Opätovné zalesnenie uvoľnenej pôdy je najefektívnejší spôsob boja proti globálnemu otepľovaniu.

V prípade zníženia chovu hovädzieho dobytka je veľkým bonusom menej biologického odpadu, ktorý je príčinou vytvárania metánu (CH4).

Fakt, že za 15% tvorby skleníkových plynov môže práve chov dobytka, dokazuje, ako veľmi prispieva táto oblasť ľudskej činnosti k znečisťovaniu planéty a ku zmenám klímy. Chov dobytka je v súčasnosti väčším znečisteľovateľom planéty ako doprava alebo ťažba fosílnych palív.

Podľa vedcov je zmena stravovacích návykov a redukcia mäsa jednou z najúčinnejších stratégií spomalenia globálneho otepľovania.

Okrem toho vegetariánska diéta by pomohla zníziť celkovú konzumáciu vody, pretože až 70% sladkej vody sa v súčasnosti používa práve na poľnohospodárstvo.

15 000 litrov vody je potrebných na produkciu kilogramu hovädzieho, 6 000 na kilo bravčového, 4 000 na kilo kuracieho mäsa.

Keď si to porovnáme s 1 600 litrami vody potrebnými na produkciu obilnín, 900 litrov na ovocie a 400 na zeleninu, robí to celkom veľký rozdiel. V porovnaní s výrobou mäsa, spotreba vody by bola o 20-krát nižšia pre pestovanie obilnín, 5-krát nižšia pre ovocie a 7-krát nižšia pre zeleninu.

Bez živočíšnej výroby by sme nemali kožu a rôzne produkty, ktorých súčasťou sú živočíšne tuky bežne používané v kozmetike, sviečkach či čistiacich prostriedkoch.

Existujú aj nejaké nevýhody vegetarinánskeho sveta?

Vzhľadom na náš dopyt po potravinách by sme ale nepremenili túto zem naspäť na lesy, pretože by sme potrebovali približne 40% pôdy na pestovanie zeleniny, obilnín a ovocia. Zvyšných 60% pôdy by zostalo na ďalšie použitie a zvýšilo by sa riziko, že časť tejto zachránenej pôdy sa zmení na púšť. Pôdu, ktorá je určená na pestovanie plodín pre dobytok a jeho samotný chov by sme museli starostlivo opracovať tak, aby sme obnovili jej prirodzenú rovnováhu a znova ju premenili na lesy. Najlepšie by bolo, keby bol postup prechodu na vegetariánsku či veganskú diétu postupný, teda aby sa dopyt po mäse pomaly znižoval.

Zdá sa však, že trendy idú opačným smerom. Aj keď vidíme, že v západných krajinách vegetariánov a vegánov pribúda, v krajinách ako India alebo Čína sa ľudia stávajú bohatšími, čoho dôsledkom je vyššia konzumácia mäsa.

Asi sa nikdy nedozvieme, čo by sa stalo, ak by sa konzumácia mäsa radikálne spomalila. Avšak malými krôčkami môžeme zmeniť naše stravovacie návyky a priložiť ruku na pomoc planéte aspoň raz za čas a odľahčiť od týchto škodlivých následkov.

Páčil sa ti článok?

Pridaj komentár