Globálne otepľovanie a klimatické zmeny: naši najúhlavnejší nepriatelia

4°C. Ak budeme naďalej žiť a správať sa k nášej planéte takým spôsobom ako doteraz, teplota atmosféry sa od dnes do roku 2019 zvýši o 4°C. Môže ti to znieť ako malý nárast teploty, v skutočnosti to ale môže mať smrteľné dôsledky pre každý ekosystém a živú bytosť, vrátane nás. Bohužiaľ, následky sa nedostavia až v ďalekej, nami nedosiahnuteľnej budúcnosti. Už teraz môžeme väčšinu z nich vidieť, už teraž majú vážne dôsledky na nás aj na naše životné prostredie.

Zdroj: Detlev van Ravenswaay / Getty Images

Sme si istí, že o klimatických zmenách aj o globálnom otepľovaní si už počul(a). Je to najaktuálnejšia téma, ktorá znepokojuje celý svet a mnoho médií o nej začalo hovoriť. Niekedy sa tieto dva pojmy používajú na popis rovnakého problému. Obe sú presné, ale spojenie "klimatické zmeny "môžeš považovať za širší pojem.  Zmena klímy zahŕňa všetko, čo sa deje na Zemi, vrátane globálneho otepľovania.

Takže, čo je to globálne otepľovanie?

Globálne otepľovanie definuje skutočnosť, že za posledných 50 rokov sa počas nami zaznamenanej histórie priemerná globálna teplota zvyšovala obrovským tempom. Od roku 2000 bolo historicky zaznamenaných 16 najhorúcejších rokov, pričom rok 2018 bol zaznamenaný ako štvrtý najhorúcejší rok.


Klíma na Zemi sa riadi pomalými cyklami narastania a ustupovania ľadovcov, väčšinou v závislosti na množstve slnečnej energie prijatej na našej obežnej dráhe.

Napriek tomu je tento trend otepľovania v súčasnosti obzvlášť dôležitý, pretože je výsledkom ľudskej činnosti a postupuje veľmi rýchlo. Teplota pôdy je už teraz o 1°C teplejšia ako priemer 20. storočia, čo znamená, že už teraz musíme čeliť celosvetovým následkom globálneho otepľovania a že nám zostávajú iba 3°C, aby sme zvrátili najhoršie predpovede.

Ak si zvedavý(á) v akých veľkých problémoch sme namočení, tak ... vo veľmi veľkých. Kvôli nárastu teploty klímy v priebehu nadchádzajúcich 25 rokov sú predpovede možných následkov zničujúce: topenie polárnych ľadovcov, zaplavovanie pobrežných miest zvyšujúcou sa hladinou mora o viac ako 1 meter (do roku 2050), hromadné vymieranie rastlín a zvierat a napokon destabilizácia našej spoločnosti.

New York Times vytvorili interaktívny nástroj, v ktorom môžeš zistiť do akej miery sa tvoje rodné mesto (alebo akékoľvek iné miesto na svete) stalo teplejím odo dňa tvojho narodenia.

Vedecká komunita súhlasí: globálne otepľovanie je skutočné a takmer určite je spôsobená ľudskou činnosťou.

PREČO AKO to ZAČALO: PRÍČINY

Keď hovoríme o našej planéte, je celkom logické myslieť si, že globálne otepľovanie by mohlo súvisieť s činnosťou slnka. V minulých klimatických zmenách (pomalých a prirodzených) Slnko rozhodne zohralo svoju úlohu spolu so sopečnými erupciami. Niektoré dôkazy však ukazujú, že súčasné globálne otepľovanie nie je možné vysvetliť slnečnou aktivitou. V skutočnosti Slnko od roku 1750 nezvýšilo svoju priemernú aktivitu a množstvo energie, ktoré od neho dostávame. A to samo osebe nestačí na vysvetlenie nárastu teploty. Slnko a sopky prispievajú k otepľovaniu minimálne, iba dvoma percentami.

Oxid uhličitý v atmosfére - globálne oteplovanie

Zdroj: climate.nasa.gov/evidence

Svet však, na druhej strane, uvoľňuje do ovzdušia oxid uhličitý oveľa rýchlejšie ako by kedy bola dokázala príroda. Iba v priebehu niekoľkých desaťročí ľudské aktivity priniesli zmeny, ktoré by prirodzene v prírode trvali vytvoriť tisícky rokov. Ide najmä o používanie uhlia, ktoré poškodzuje našu atmosféru a uvoľňuje o 70% viac oxidu uhličitého ako zemné plyny. Celosvetovo je výroba elektrickej energie zodpovedná za približne 23 miliárd ton emisií oxidu uhličitého za rok, čo je 700 ton za sekundu.

Ochrániť planétu nám môžu pomôcť lesy, pretože dokážu oxid vo veľkom absorbovať.  Bohužiaľ ich v súčasnosti ničíme pre poľnohospodárstvo a chov hospodárskych zvierat. Odhaduje sa, že až 13% globálnych uhlíkových emisií pochádza z odlesňovania, čo je vyššie percento ako celkové množstvo emisií z každého osobného auta, nákladného auta a lietadla na Zemi.

UBLIŽUJEME JEDNÉMU Z NAŠICH NAJLEPŠÍCH PRIATEĽOV

Si zvedavý/á ako? Zisti viac v našom článku.

Odlesňovanie

Zdroj: worldwidelife.org

Hlavnou príčinou súčasného globálneho otepľovania je zvýšenie "skleníkového efektu". Tento efekt nastáva, keď plyny, ktoré nazývame "skleníkové plyny", nachádzajúce sa v našej atmosfére zachytia teplo vychádzajúce zo Zeme a blokujú únik tepla do vesmíru.

Oxid uhličitý je jedným zo skleníkových plynov, ktorý sa od priemyselnej revolúcie zvýšil o viac ako tretinu. Ďalšími sú metán, oxid dusný a chlorofluorokarbóny (CFC). Metán je aktívnejší skleníkový plyn a má viacero zdrojov. Medzi hlavné zdroje metánu patrí živočíšny hnoj. Oxid dusný sa vyrába pri kultivácii pôdy a používaním hnojív. CFC sa používajú v mnohých produktoch, avšak v súčasnosti sú viac regulované medzinárodnými dohodami.

Dôsledky globálneho otepľovania

Dokonca aj malé zvýšenie teploty Zeme má vážne následky. Naše ľadovce ustupujú a v zničených lesoch majú voľne žijúce zvieratá problém prežiť. Tu sú ďalšie následky, ktoré sa už dejú okolo nás:

  • Oceány absorbujú veľkú časť zvýšeného tepla a stávajú sa teplejšími. Okrem toho, kyslosť povrchových oceánov vzrástla o približne 30% v dôsledku vysokého množstva absorbovaného oxidu uhličitého. To spôsobilo, že náš morský ekosystém je vo veľkom riziku, najmä mäkkýše, kraby a koraly.
  • Grónsko a antarktický ľad výrazne klesol. Antarktída za posledných 20 rokov stratila približne 119 miliárd ton ľadu, zatiaľ čo Grónsko 281 miliárd ton.
  • Pri strate ľadu dochádza k rýchlemu a nebezpečnému nárastu hladiny mora, ktorý sa každým rokom zrýchľuje.

Záplavy v dôsledku klimatických zmien

Zdroj: Ian Hitchcock / Getty Images

  • Zvýšenie teploty tiež zhoršuje znečistenie ovzdušia zvyšovaním prízemnej hladiny ozónu, ktorá je hlavnou zložkou smogu. Čím je teplota vyššia, tým viac ozónu sa vytvára.
  • Počasie sa začína stávať extrémnejším, zaznamenávame nové rekorky vysokej aj nízkej teploty, intenzívne horúčavy a požiare. Na druhej strane čelíme aj dlhotrvajúcim suchám, silnejším búrkam a hurikánom, dlhým dažďom a záplavám. Výsledkom je, že vlhké oblasti sa na našej planéte menia na vlhkejšie a suché ešte na suchšie.
  • Mnohé druhy zvierať sa sťahujú do chladnejších alebo vyšších polôh, aby sa vyhli otepľovaniu. Aj napriek tomu však mnohé stavovce miznú 114 krát rýchlejšie ako by mali.

V prípade, že súčasné trendy budú pokračovať, pravdepodobne dôjde k zhoršeným environmentálnym, hospodárskym a zdravotným následkom.

NASA pripravila krásne interaktívne snímky o dôsledkoch klimatických zmien na rôzne časti sveta - ak chceš vedieť viac, klikni na tento odkaz.

Globálne otepľovanie sa považuje za najväčšiu celosvetovú zdravotnícku hrozbu 21. storočia, a to najmä pre deti, staršie osoby a komunity s nízkymi príjmami. Hovoríme o únave v dôsledku horúčav, astme, infarktoch, kardiovaskulárnych, pľúcnych a obličkových ochoreniach.

Skleníkový efekt: výlet na Venušu alebo Mars

Skleníkový efekt nie je niečo, o čom sme sa len nedávno dozvedeli. Vedci už v 19. storočí skleníkový efekt objavili a vytvorili prvú predpoveď o tom, že Zem sa v dôsledku ľudskej činnosti v budúcnosti oteplí. Skleníkové plyny sa správajú ako prikrývka. Čím je hrubšia, tým teplejšia je naša planéta. Samozrejme, tieto plyny pomáhajú Zemi, aby sa nestala príliš studenou, aby sme na nej mohli žiť. Prostredníctvom spaľovania fosílnych palív a iných ľudských aktivít sme ale vypustili veľké množstvo z nich, čo výrazne oteplilo Zem.

Aby si mal(a) presnejšiu predstavu o tom, prečo je pre nás skleníkový efekt dôležitý, predstav si, čo sa stane, keď dôjde k zmene tejto rovnováhy:

Nedostatočné pôsobenie skleníkového efektu by viedlo k extrémnemu poklesu teploty. To sa deje na Marse, kde jeho malá atmosféra a absencia metánu a vodnej pary vedú k zamrznutému povrchu a žiadnemu dôkazu o živote.

Na druhej strane príliš veľké pôsobenie skleníkového efektu by teplotu extrémne zvýšilo. Venuša má 154 000-krát viac oxidu uhličitého než Zem a na jej povrchu je dostatočne vysoké teplo na roztopenie olova.

Skleníkový efekt - ako by to vyzreralo na Zemi

Zdroj: Jaime Trosper FQTQ

BUDÚCE DÔSLEDKY: PREDpoveĎ

Globálne otepľovanie a zmena klímy sú súčasťou každodenného života. Už teraz môžeme vidieť rôzne nebezpečné následky a predpoveď budúcnosti nie je vôbec ubezpečujúca. Budeme musieť čeliť extrémnym dôsledkom, v závislosti od toho ako vážne sa o tento problém postaráme práve teraz. Vedci predpovedajú, že ak sa budeme správať tak, ako doteraz, toto sú problémy, ktorým budeme musieť čeliť v blízkej budúcnosti:

Zdroj: Wenqing Yan Yuumei - Deviantart.com

  • Topenie ľadovcov, skoré topenie snehu a silné suchá spôsobia dramatický nedostatok vody a zvýšia riziko požiarov. Očakáva sa, že Arktický oceán sa zmení na ľad v lete už pred rokom 2050.
  • Rastúce hladiny morí povedú k pobrežným záplavám. Búrky a vysoké prílivy by sa mohli skombinovať s nárastom hladiny morí, čím by sa mohli zvýšiť záplavy aj v nepobrežných oblastiach. Úroveň hladiny mora bude neustále narastať, pretože oceánom trvá veľmi dlho, kým zareagujú na teplejšie podmienky na povrchu Zeme. Odborníci sa domnievajú, že aj keby sme všetky naše emisie zastavili hneď zajtra, nárast hladiny mora o približne 4 až 5 metrov je nevyhnutný. A to je dosť na zaplavenie mnohých miest po celom svete.
  • Dôjde k zmenám v ročných obdobiach, k predĺženiu sezóny bez mrazov a k väčším a dlhším dažďom. Predpokladá sa, že letné teploty budú naďalej stúpať, čo povedie k zníženiu pôdnej vlhkosti a tým aj k plodnosti.
  • Vlny horúčav, dezertifikácia, zvýšené záplavy a intenzívne búrky poškodia alebo zničia poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo. Do roku 2025 bude v krajinách alebo regiónoch s absolútnym nedostatkom vody žiť 1,8 miliardy ľudí a dve tretiny svetového obyvateľstva by mohli žiť v podmienkach so sťaženým prístupom k vode.
  • Mnohé rastlinné a živočíšne druhy budú čeliť vyhynutiu.
  • Klimatické zmeny do roku 2050 donútia k vysťahovaniu z domovov 250 miliónov ľudí.
  • Alergie, astma a infekcie sa stanú bežnejšími v dôsledku vyššej miery znečistenia ovzdušia.

AKO ZASTAVIŤ klimatické zmeny

Scenár, ktorý sme práve popísali, znie celkom apokalypticky. Existujú nejaké riešenia tohto problému? Odpoveď je  - áno, hoci zmena momentálne prichádza príliš pomaly.

Dobrou správou je, že v mnohých krajinách emisie klesajú v dôsledku zavádzania nových zákonov a politík, akými sú napríklad štandardy pre pohonné hmoty, prísnejšie stavebné predpisy a emisné limity pre elektrárne. Mnohé krajiny podpísali v decembri 2015 Parížsku dohodu a zaviazali sa k lepšej politike v boji proti zmene klímy. Zmena sa prejaví investovaním do čistejších zdrojov energie, ako sú veterné turbíny, solárne panely, vodné elektrárne a elektrárne, ktoré spaľujú zemný plyn namiesto spaľovania uhlia.

Krajiny tiež stanovujú uhlíkové dane z emisií, čo by mohlo mať hlboký dopad na priemyselné odvetvia a presvedčiť ich, aby začali využívať čistejšie zdroje energie rýchlejšie.

čo môžeme urobiť my?

Je pre nás globálne otepľovanie príliš veľkým problémom, aby sme sme sa podielali na jeho riešení?

Nezabúdaj, že každý malý skutok sa počíta. Riešenie zmeny klímy si vyžaduje kolektíve jednanie. Najprínosnejšou aktivitou je určite o promlematike hovoriť a požadovať zmenu. Môžeš začať svojimi priateľmi a rodinou. Môžeš to urobiť osobne, prostredníctvom sociálnych médií alebo ešte na vyššej úrovni organizácií či politiky.

Môžeš tiež podniknúť priame kroky na zníženie svojej uhlíkovej stopy:

  • Skús šetriť energiu pri spotrebiteľskom rozhodovaní a pri dennej rutine. Zatesni domácu izoláciu, nainštaluj smart termostat, zvoľ šetrnejšie žiarovky, vypínaj nepoužívané svetlá a odpájaj nepoužívané zariadenia. Nakupuj nové spotrebiče s vyššou energetickou účinnosťou. Odkedy boli prvýkrát zavedené, štandardy účinnosti pre spotrebiče zabránili 2,3 miliardám ton oxidu uhličitého dostať sa do vzduchu. To je približne rovnaké množstvo ako ročné znečistenie uhlíkom, ktoré by malo na svedomí 440 miliónov automobilov.

Neobnoviteľné zdroje: „špinavá“ energia

Zaujímajú ťa detaily? Zisti viac.
  • Používaj mestskú hromadnú dopravu alebo share a ride namiesto toho, aby si jazdil autom sám.
  • Neplytvaj jedlom a jedz menej mäsa. Šetri vodu, pretože na jej dopravu a ohrev sa spotrebuje veľa energie.

Jedlo: podceňovaná hrozba

Chceš vedieť viac? Prečítaj si viac v našom článku.
  • Skús obmedziť lietane, o jeden alebo dva lety ročne. Tým ušetríš veľkú časť emisií.
  • Podporuj  firmy, ktoré sa snažia o udržateľnú produkciu tým, že si zakúpiš ich výrobky a že zazdieľaš ich nápady.
  • Plánuješ kúpiť v budúcnosti nový dom? Zváž inštaláciu solárnych panelov na jeho streche a napájanie obnoviteľnou energiou.  Budeš kupovať auto? Zváž elektrické alebo hybridné. Elektrické vozidlá sú efektívnejšie ako benzínové vozidlá a počas dňa sa pohybujú bez znečistenia ovzdušia. A možno sa stanú ešte účinnejšími, keď sa elektrická energia na ich spotrebu začne vyrábať z obnoviteľnej energie. Ak máš klasické auto, skontroluj, či má správne nafúkané pneumatiky. To totiž dokáže ušetriť množstvo litrov benzínu či nafty ročne, okolo 4%.

Ak si myslíš, že väčšina z týchto krokov by ťa stála veľa peňazí, skús si vypočítať, či v dlhodobom horizonte šetrenie energia naopak nepovedie k opačnému výsledku. Dnes to bude síce investícia, no počas budúcich rokov ušetríš.

Nádej v lepšiu budúcnosť

Globálne otepľovanie je neodkladnou hrozbou, ktorú sme spôsobili a teraz sa o ňu musíme postarať. Už nebudeme môcť vrátiť čas a budeme musieť čeliť niektorým dôsledkom zmeny klímy bez ohľadu na to, čo teraz robíme. Nádej tu ale stále existuje Ak všetci spoločne zapracujeme na znížení celosvetových emisií, môžeme sa vyhnúť najvážnejším dôsledkom, ktorý by inak prinieslo globálne otepľovanie. Naša spoločnosť stanovila konkrétny kolektívny cieľ nepresiahnuť v nadchádzajúcich rokoch teplotu o viac ako 1,5°C. Ak sa nám to podarí, zachráníme našu planétu aj samých seba.

ZdrojeNASA,The New York Times, National Geographic, WWF, Take part, National Geographic, WWF, nrdc.org