Ekovinky

Budúcnosť bez plastového odpadu v prírode je stále neistá

Nová vedecká štúdia s názvom „Breaking the Plastic Wave“ od akademikov z Leedskej univerzity v Británii ukazuje, že takmer jedna miliarda ton plastového odpadu bude do roku 2040 vysypaná do prírody. Nový digitálny model sledujúci pohyb plastového odpadu vo svete ukázal, že v rokoch 2016-2040 bude do prírodného prostredia – vrátane morí a oceánov – vyhodených zhruba 961 miliónov ton tohto materiálu. 

buducnost bez plastoveho odpadu

Aj napriek čoraz silnejšej kampani za redukciu používania plastových výrobkov, v roku 2040 bude 133 miliónov ton odpadu spáleného vo voľnom priestore, 77 miliónov ton bude vysypaného na súši a 29 miliónov ton skončí v moriach.

Ako uviedol vedúci štúdie Costas Velis: „Toto vedecké bádanie nám po prvý raz poskytuje komplexný pohľad do problematiky ohromujúceho množstva plastového odpadu, ktorý ľudstvo vysýpa do pevninských a vodných ekosystémov sveta. Teraz máme omnoho jasnejší obraz o zdrojoch znečistenia, ako aj o tom, kam sa odpad nakoniec dostáva. Ak ľudstvo nebude konať, odhadujeme, že v prírodnom prostredí sa do roku 2040 nahromadí takmer jedna miliarda ton plastového odpadu.“

Triedenie a následná recyklácia je ekologickým riešením zbavovania sa nielen plastového odpadu. Mnohí obyvatelia planéty však k tomuto systému stále nemajú prístup. Podľa Leedskej univerzity ide o až 2 miliardy ľudí. 

Zároveň však akademici dodávajú, že do roku 2040 by sa služby triedenia a recyklácie odpadu mali dostať až k 4 miliardám ľudí, čo je zhruba polovica svetovej populácie.

>>> Naša planéta sa topí v plastoch, ako jej môžeme pomôcť? 

>>> Sú bioplasty naozaj vhodnou alternatívou?

Recyklácia plastov v Európskej únii

Štatistický úrad Eurostat prišiel v roku 2019 s komplexnou analýzou ohľadom miery recyklácie odpadov z plastových obalov v EÚ od roku 2006 do roku 2017. Od začiatku meraní tohto prieskumu môžeme badať nárast miery recyklácie tohto odpadu, avšak Únii sa stále nepodarilo dostať nad hranicu 50-percent. 

miera recyklácie v EU
Vývoj miery recyklovania odpadu z plastových obalov v Európskej únii 2006-2017.

Výsledky ale pozitívne prekvapili Slovákov. Kým Európska únia v priemere recykluje menej ako 50 % vyprodukovaného odpadu z plastových obalov, Slovensko dopadlo v rebríčku nadpriemerne. Celkovo sme sa umiestnili na šiestom mieste rebríčka. Viac ako polovicu tohto odpadu spolu s nami recyklujú aj Litva, Slovinsko, Cyprus, Bulharsko, Holandsko a Česká republika.

Naopak nízke hodnoty recyklovaných plastových obalov boli zaznamenané na Malte (24 %), Estónsku, Francúzsku a Fínsku (27 %). V negatívnom rebríčku sa prekvapilo umiestnili aj Luxemburčania a Rakúšania, ktorí recyklovali iba 33 % tohto odpadu.

Miera recyklácie odpadov z plastových obalov v jednotlivých členských štátoch EÚ.

Slovensko síce plasty dobre recykluje, ale…

Aj keď  Slovensko patrí medzi vyspelé krajiny sveta, ekologický spôsob zbavovania sa odpadu u nás stále pokrivkáva. V miere recyklácie plastového odpadu sme síce nad európskym priemerom, problémom u nás stále ostávajú tzv. čierne skládky a vyhadzovanie odpadkov do prírody.

Dôkazom je aj nedávna štúdia z dielne OZV ENVI-PAK, ktorá analyzovala zloženie voľne pohodeného odpadu v 13 slovenských lokalitách. Z výskumu sa ukázalo, že spomedzi odpadkov sa v slovenskej prírode najviac nachádzajú práve plastové výrobky, nádoby, obaly od sladkostí či vedrá. Išlo o 21,8 % odpadu. Za nimi nasledovali plechovky (20,4 %) a cigaretový odpad (15 %). 

Za boj proti odpadu v prírode prišla nedávno aj iniciatíva #niesomprasa, ktorej cieľom je vyčistiť Slovensko a zvýšiť zodpovednosť a povedomie ľudí o tejto problematike.

S bojom proti plastovému odpadu pomáha aj prezidentka

Jednou z programových priorít prezidentky SR Zuzany Čaputovej je ochrana životného prostredia. Výnimku nerobí ani boj proti odpadu a zvyšovania povedomia verejnosti o nebezpečenstve pohodených odpadkov v prírode. Aj z toho dôvodu už od začiatku funkčného obdobia, prezidentská kancelária začala s dôslednejším triedením odpadu. Okrem toho v kooperácii s Inštitútom cirkulárnej ekonomiky organizuje vzdelávanie zamestnancov o tejto problematike. 

Ako uvádza prezidentka Čaputová: „Okrem toho, že sme nedávno inštalovali dva včelie úle, máme tu aj kompostér s dážďovkami, tak už pred rokom sme sa začali zaoberať dôslednejším triedením odpadu. Už vtedy sme spolu s Inštitútom cirkulárnej ekonomiky riešili jednak vzdelávanie zamestnancov, ale aj posilnili možnosti triedenia odpadu v celom úrade.“  Hlava nášho štátu tak chce ísť príkladom ekologického zbavovania odpadu.

Celoslovenský trend v tejto súvislosti je v poslednom období relatívne pozitívny. Miera recyklácie komunálnych odpadov vzrástla v roku 2019 na 39 percent. Inštitút environmentálnej politiky uvádza, že Slovensko tak v porovnaní s rokom 2018 navýšilo mieru recyklácie o 3 percentá, no na druhej strane sme však zaostali za očakávaniami. 

Aj keď povedomie o tejto problematike u slovenskej verejnosti stúpa, stále je potrebné väčšie vzdelávanie v tejto oblasti. Plastov sa zo dňa na deň nezbavíme. Čo ale môžeme urobiť je to, že obmedzíme ich používanie a odpad z nich zodpovedne vytriedime.

>>> Osvoj si umenie recyklácie: návod ako správne triediť odpad

>>> Recyklácia plastov: jej výhody a úskalia

Skvelo spracovaný príbeh plastov si môžete pozrieť v tomto videu (so slovenskými titulkami).

Páčil sa ti článok?

Pridaj komentár