Projekty mestských lúk sa ukazujú ako efektívne nástroje pri boji proti dôsledkom klimatických zmien či za ochranu biodiverzity.
V niektorých slovenských mestách môžeme zaznamenávať podporu projektov urbánnych lúk, ktoré pomáhajú tamojším obyvateľom znášať čoraz silnejšie horúčavy. Kvetnaté lúky totiž počas leta dokážu byť až o 20°C chladnejšie ako bežne pokosený trávnik.
Vďaka svojim vlastnostiam a schopnosti zadržiavať vlahu, sa lúky stávajú dôležitým prvkom na prispôsobenie miest voči klimatickým zmenám. Takéto projekty pritom nenájdeme len v Bratislave, ale pripájajú sa ďalšie oblasti, ktoré buď výrazne obmedzili kosenie na vybraných miestach, alebo začali s výsadbou nových lúčnych porastov.
Slovenské mestá kvitnú
Jedným z týchto miest je aj Žilina, ktorá začala s pilotným projektom na zachovanie prirodzených lúčnych porastov. Hovorca mesta Žilina Vladimír Miškovčík v tejto súvislosti uvádza, že mestské lúky majú okrem vyššie spomínaných benefitov aj mnohé ďalšie. Ide napríklad o estetické vlastnosti, schopnosti zachytávať emisie či dokonca aj prachové častice, ktoré sú v mnohých prípadoch spúšťačom rôznorodých respiračných ochorení. Svoje útočisko okrem hmyzu nájdu v takýchto plochách aj iné drobné živočíchy, vrátane vtáctva.
Práve téma zadržiavania vody v krajine sa stáva čoraz akútnejšou. Mestá počas dlhých horúcich a najmä suchých dní trpia nedostatkom vlahy, čo má za následok zvyšovanie pocitovej teploty o niekoľko stupňov. Z toho dôvodu sa zvyšuje počet kolapsov z tepla a mesto stráca aj svoju biodiverzitu, nakoľko mnohé druhy živočíchov a hmyzu odchádzajú do chladnejších a vlhkejších lokalít.
Projekty mestských zelených lúk sa tak javia ako vhodné riešenie, ktoré navyše mesto esteticky skrášlili.
Dôkazom toho sú aj kvitnúce lúky v bratislavskej Karlovej Vsi, ktoré osviežujú mikroklímu a poskytujú vhodné útočisko pre včely, motýle a ďalšie živočíšne druhy. Ambície mesta ale týmto nekončia. Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ) plánuje rozšíriť kvitnúce lúky aj do ďalších mestských častí.
Pozrite si krátku reportáž z Bratislavskej mestskej časti Dúbravka:
Lúčne projekty si našli svojich záujemcov aj v Košiciach, Prešove, Banskej Bystrici, Humennom, Trnave a mnohých ďalších. Slovenské mestá sa tak inšpirovali zahraničím, ktoré obdobné snahy o posilnenie biodiverzity a znižovanie dôsledkov klimatických zmien praktizujú niekoľko rokov.
Ide tak o globálny trend, ktorý si našiel svojich podporovateľov v mestách ako Vancouver, Johannesburg, Londýn, Viedeň či New York. Návrat ľudí k prírode resp. prírody k ľuďom sa tak stáva prioritou u čoraz väčšieho množstva obyvateľov „betónových džunglí.“
Projekty pritom myslia aj na alergikov. Mestá totiž vysádzajú prioritne len tie druhy lúčnych kvetov, ktoré sú pre túto skupinu obyvateľov vo väčšine prípadov neškodné. Navyše zachytávaním škodlivín z ovzdušia dokážu astmatikom či alergikom do veľkej miery pomôcť. Je ale potrebné nájsť správne spôsoby starostlivosti o lúčne porasty a takisto v neposlednom rade nájsť aj čo najvhodnejšie mestské plochy pre takéto projekty, ktoré minimalizujú prípadné zdravotné ťažkosti niektorých občanov.
