Jedlo je komplikovaná téma. Môžeš to pocítiť pri diskusii s priateľmi a rodinou alebo pri čítaní informácií v novinách a na internete. Zdrojov je priveľa a každý má na stravu z rôznych dôvodov odlišný názor.
Zdroj: Meat Atlas
Pri vyhľadávaní materiálov na písanie tohto článku sme museli kriticky analyzovať rôzne uhly pohľadu na túto tému tak, aby sme ti dokázali poskytnúť čo najspoľahlivejšie informácie. Niekto zobrazuje celý svet ako veľkú farmu, kresliac katastrofické scenáre v budúcnosti. Niekto zase minimalizuje dôležitosť vplyvu našeho stravovania na životné prostredie. Takže, kde je pravda?
Názory sú formované kultúrou, náboženstvom a etikou. Mäso je dôležitou súčasťou kultúrnej identity. Samozrejme, nie je to jediný typ potravín, o ktoré by sme mali zaujímať (palmový olej a káva sú ďalšími dvoma dôležitými príkladmi, o ktorých budeme hovoriť v iných článkoch), ale rozhodne je tým s najväčším dopadom na našu planétu. Konzumácia mäsa sa považuje za vymoženosť bohatšej triedy: čím vyšší je ekonomickom status spoločnosti, tým je prírastok mäsa v strave vyšší.
So zvýšeným sociálnym postavením často prichádza aj chamtivosť. Náš dopyt po mäse bol za posledný rok tak vysoký, že produkcia mäsa narástla spolu s ním. To prinieslo negatívne dôsledky pre životné prostredie a nakoniec aj pre naše zdravie. Chov hospodárskych zvierat je jednou z ľudských činností s najväčším vplyvom na planétu.
Je konzumácia mäsa potrebná pre život? Ak dokážeme získať živiny a bielkoviny z iných zdrojov, mali by sme zmeniť stravovanie?
JE TO len JEDen POHĽAD na vec?
Je naše stravovanie niečím, o čom by sme mali diskutovať? Môžu naše stravovacie voľby ovplyvniť budúcnosť sveta? Odpoveď na obe otázky je áno. Aby sme ti poskytli čo najlepší možný pohľad na to, prečo toto nie je len uhlom pohľadu ale vážnym problémom, získavali sme informácie z najlepších zdrojov. Použili sme spoľahlivé internetové stránky (WWF, National Geographic, Greenpeace) a vedecké časopisy s vysokou dôveryhodnosťou v tejto oblasti (Nature, Science, PNAS, The Lancet). Hovoríme o špičkových vedeckých publikáciách, ktoré napísali svetoví odborníci. Preskúmali sme ich, aby sme ti poskytli nezaujatú predstavu o tom, o čo ide.
Prečo je mäso problém?
Náš dopyt po potravinách drasticky vzrástol, a to ako v dôsledku nárastu počtu obyvateľov, tak aj kvôli zvýšenej konzumácie mäsa v našej strave. Následkom toho, chov zvierat na potraviny si vyžaduje zvýšenie množstva pôdy, vody, energie a potravy. V roku 2016 sa množstvo svetovej produkcie mäsa odhaduje na 317 miliónov ton.
Zdroj: Murray Wilson - Fairfax NZ
Popostrkovanie tohto systému na jeho hranice prináša rôzne problémy:
nadmerné využitie pôdy
Viac ako 90% pôdy v amazonskom dažďovom pralese bolo odlesnených a teraz sú využívané pre chov plodín (najmä sóje). Množstvo pôdy, ktoré sa používa na kŕmenie zvierat je 14-krát väčšie ako množstvo, ktoré sa používa na pestovanie rastlín pre našu priamu konzumáciu. To je približne 30% celosvetového povrchu a okolo 80% celkovej obrábanej pôdy. Potrebujeme 20-krát menej pôdnej rozlohy na výrobu čisto rastlinnej stravy.
Zdroj: Blue Ocean Network
vyčerpanie oceánov
Komerčné metódy rybolovu sú často príliš invazívne, ničia životy rýb a koralové útesy. Pobrežné rybárske farmy uvoľňujú antibiotiká a parazity do blízkych morských ekosystémov.
Aby boli uspokojené potreby trhu, prax nadmerného rybolovu (tj. výlov väčšieho množstva rýb ako je možné nahradiť prirodzenou reprodukciou) tlačí mnohé zásoby rýb k vyhynutiu. Priemysel je zodpovedný za výlov 93 miliónov ton voľne žijúcich rýb a chov 48 miliónov ton rýb ročne. Typickým príkladom nadmerného rybolovu je tuniak modroplutvý, ktorý bol tak rozsiahly, že prežitie jeho druhu je ohrozené. Súčasné právo a predpisy nie sú dostatočne pevné na obmedzenie rybolovnej aktivity na udržateľnú úroveň a na boj proti nezákonnému rybolovu.
klimatické zmeny
Chov zvierat je zodpovedný za viac emisií skleníkových plynov než všetka svetová doprava dohromady. V porovnaní s inými druhmi potravín je červené mäso zodpovedné za 10 až 40-krát viac emisií skleníkových plynov ako bežná zelenina.
Blahobyt zvierat
Smernica Európskej komisie z roku 1998 uvádza, že všetky zvieratá chované na poľnohospodárske účely musia mať tzv. "päť slobôd": právo na dostatok stravy a vody - právo na pohodlie - slobodu od bolesti - slobodu od zranení a chorôb - slobodu od strachu a úzkosti. Právo majú aj na slobodné vyjadrovanie svojho bežného chovania.
Cambridgská deklarácia o vedomí z roku 2012 (podpísaná v Cambridge za prítomnosti Stephena Hawkinga) stanovila:
Váha dôkazov naznačuje, že ľudia nie sú jedeční v disponovaní neurologických vnemov, ktoré vytvárajú vedomie. Všetky zvieratá, vrátane všetkých cicavcov, vtákov a mnoho ďalších tvorov ako chobotníc, majú tiež tieto neurologické vnemy. "
To znamená, že zvieratá sú celosvetovo uznané ako vedomé živé bytosti s právom na poriadny, prirodzený život.
Namiesto toho ale kvôli maximalizovaniu ziskov zvieracie farmy držia zvieratá vo vnútri, kŕmia ich obilím a sójou tak, aby rástli a tučneli rýchlejšie. Od roku 1925 sa počet priemerných dní na produkciu kurčiat od narodenia po predaj znížil z 112 na 48.
Zdroj: The Independent
niekoľko faktov
- Každoročne potravinársky priemysel vyrobí približne 586 miliónov ton mlieka, 124 miliónov ton kuracieho mäsa, 91 miliónov ton bravčového mäsa, 59 miliónov ton hovädzieho mäsa a 11 miliónov ton mäsa z oviec a kôz.
- V USA každý človek zje približne 122 kg mäsa ročne, pričom v Bangladéši iba 1,8 kg.
- Prevažná väčšina produkcie hovädzieho dobytka pochádza z Latinskej Ameriky, Európy a Severnej Ameriky.
- Krava zkonzumuje 75 až 300 kg trávy na produkciu 1 kg bielkovín.
- Ak je živočíšna výroba menej intenzívna (napríklad v Etiópii a v Somálsku), množstvo uvoľneného uhlíka na kilogram bielkovín je desaťkrát vyšší ako v Európe alebo v USA, pretože kravy musia konzumovať viac potravín z dôvodu ich "nižšej" kvality.
- Najviac "šetrné k životnému prostrediu" je mäso, ktoré pochádza z ošípaných a kurčiat. Tie predstavujú iba 10% celkových emisií skleníkových plynov a vyžadujú až päťkrát menej potravín na výrobu kilogramu bielkovín než kravy, ovce a kozy.
aké sú následky zvýšenej produkcie?
Je to jasné. Náš dopyt po potravinách, výroba a spotreba tak ako je v súčasnosti nastavená, prináša nebezpečné environmentálne dôsledky. A to ešte nie je všetko. So znížením kvality života zvierat a následne samotnej kvality mäsa, toto všetko vplýva aj pre naše zdravie.
Keď už hovoríme o klimatických zmenách, je ťažké presne odhadnúť aké množstvo skleníkových plynov vzniká na ceste z farmy k nášmu stolu. Musíme zohľadniť nielen poľnohospodárstvo, ale aj dopravu, spracovanie a balenie, maloobchod a distribúciu (stále sa spoliehame hlavne na fosílne palivá). Kravy sú najväčšími producentmi metánu a štúdia v roku 2017 počíta s tým, že tri najväčšie mäsové spoločnosti vypúšťajú viac skleníkových plynov ako celé Francúzsko.
Zdroj: Energy Pledge
S ohľadom na naše rieky a oceány, nadmerný rybolov ohrozuje pobrežné komunity obrovskou hospodárskou stratou a znižuje potravinovú bezpečnosť, najmä v rozvojových krajinách.
Rôzne spôsoby rybolovu narušujú morský ekosystém. Výlov vedie k lámaniu koralov. Používanie sietí má na svedomí "vedľajší úlovok", ku ktorému dochádza keď sa nechcené veľryby alebo korytnačky zamotajú do rybárskych sietí a umierajú. Pre zachovanie zdravého morského prostredia na celom svete je nutné znížiť veľkosť rybárskeho priemyslu. Odhaduje sa, že ak rybolov bude pokračovať súčasným tempom, oceány by mohli byť bez rýb do roku 2048.
Napriek tomu, že máme tendencie konzumovať veľa mäsa, nezdá sa to byť príliš zdravé.
Existujú rôzne pochybnosti týkajúce sa celkového zníženia kvality mäsa, ktoré prináša nadprodukcia v priemysle. Bakteriálne infekcie sa môžu prenášať na ľudí a ľahko šíriť cez veľké farmy. Výskum, ktorý by spájal používanie antibiotík na výkrm poľnohospodárskych zvierat so zvyšovaním odolnosti proti antibiotikám u ľudí, je v súčasnosti neúplný. Prebiehajú však viaceré štúdie o možnej korelácii medzi zvýšením spotreby mäsa a zvýšením počtu ochorení srdca, rakoviny a obezity.
debata pokračuje: čo robiť pre budúcnosť?
Pre zníženie nebezpečných dopadov nadprodukcie mäsa môžeme upraviť svoje stravovacie návyky. Vegetariánstvo a vegánstvo sú alternatívne spôsoby, akými obmedziť celosvetovú nadprodukciu a spotrebu mäsa. Pre mnohých ľudí ale nie je zmena stravovania a životného štýlu jednoduchou úlohou. Takže, čo robiť?
Osobná zmena stravovania je dôležitým faktorom, na základe ktorého by dopyt po mäse postupne klesal, čo by v dlhodobom horizonte viedlo k zastaveniu nadprodukcie. Ale ak si myslíš, že stať sa vegetariánom alebo vegánom je pre teba príliš dlhý krok, mohol by si aspoň zvážiť zníženie svojej spotreby mäsa?
Ľudia nemôžu predstierať, že celý svet sa hneď zajtra stane vegetariánom. Mali by sme však rozmýšľať o mäse o rybách, ktoré jeme a obmedzovať ich konzumáciu. To by enormne pomohlo v boji proti globálnemu otepľovaniu, znečisteniu pôdy a vody a proti ničeniu morských oblastí.
Zdroj: WebMD
Dôležitá publikácia v lekárskom časopise The Lancet, ktorú zostavilo 30 vedeckých pracovníkov na celom svete, odporúča prevažne rastlinnú stravu, s príležitostnou konzumáciou mäsa, mliečnych výrobkov a cukrov. Ak tak urobíme, zabojujeme proti klimatickým zmenám a ušetríme dostatok pôdy na uživenie rastúcej svetovej populácie. Zníženie spotreby mäsa a cukru tiež vedie k lepšiemu zdraviu.
Ďalšia dôležitá práca v Nature prišla k podobným záverom. Autori navrhujú stratégiu pre "veľké potravinovú transformáciu", od zdieľania informácií po agresívne zníženie spotrebiteľského výberu, aby sa náš potravinový systém udržal na zravej enviromentálnej hranici.
Inovatívne poľnohospodárske metódy ako permakulácia, agrolesníctvo, ochrana prírody a regeneračné poľnohospodárstvo môžu pomôcť znižovať emisie uhlíka, zvýšiť biodiverzitu a podporiť dobré životné podmienky zvierat.
V súčasnosti sa počíta s tým, že okolo 30% potravín skončí ako odpad. Podniky by mali investovať do lepších technológií skladovania a skorého kontrolovania kontaminácie. Vzdelávanie spotrebiteľov je tiež veľmi dôležitou stratégiou.
čo môžeš urobiť ty ako spotrebiteľ?
Ak nechceš jesť mäso, v dnešnej dobe je už aj na Slovensku jednoduché byť vegetariánom. Ak mäso jesť chceš, vyber si bioprodukt, zvieratá chované na pastvinách a udržateľne. Jedz lokálne, nakupuj od malých farmárov.
Neplytvaj potravinami. Cesta smerom k "zero waste" je koncept šíriaci sa po celom svete a netýka sa iba zbytočného používania rôznych obalov a impulzívneho nakupovania. Hovorí aj o spotrebe potravín, ako variť a ako si byť vedomí jedla, ktoré uskladňujeme v chladničke.
V záujme lepšej a udržateľnejšej budúcnosti sa musí zmeniť aj proces výroby aj proces spotreby mäsa. Vzhľadom na zložitú kultúrnu a etickú povahu tohto problému je však dôležité, aby sme diskutovali o možných cestách a začali konať čo najskôr. Ak je zníženie mäsa v tvojej strave nemožné, aký alternatívny spôsob by si navrhoval?
Zdroje: PETA, Scientific American, National Geographic, Greenpeace, The Guardian, Time, WWF, World Atlas