Pomalá móda, udržateľná či etická. Dnes sa o móde v spojitosti s neudržateľnosťou hovorí oveľa viac. Zatiaľ čo „fast fashion“ je prehliadanou hrozbou pre našu planétu, slow fashion je jej riešením. Poďme si povedať viac.
Nakupovanie oblečenia bolo kedysi príležitostnou udalosťou – niečo, čo sa stalo niekoľkokrát do roka, keď sa striedali ročné obdobia alebo sme z oblečenia vyrástli. Ba mnohokrát nám oblečenie ušila mama a keď sme vyrástli aj z toho, zdedili sme ďalšie po staršom súrodencovi, sesternici, bratrancovi. A to naše zase putovalo mladšej generácii.
Pamätáš sa?
Zdroj:shopfaubourg.com
Ale asi pred dvadsiatimi rokmi sa niečo zmenilo. Oblečenie sa stalo lacnejšie, trendové cykly sa zrýchlili a nakupovanie sa stalo formou zábavy. Našim “potrebám” začali vládnuť globálne reťazce a online obchody.
Bolo to príliš dobré, aby to bola pravda. Všetky obchody začali predávať trendové oblečenie, ktoré si mohli dovoliť kúpiť všetci. Oblečenie sa stali tak lacným, že si ho niektorí oblečú raz a vyhodia.
Identifikácia rýchlej módy (fast fashion)
Predtým, ako ti povieme ako rýchla móda ovplyvňuje ľudí a planétu, dáme ti pár nápovied, ako ju odhaliť:
- Ponúka tisíce štýlov najnovších trendov.
- Má nový tovar na sklade každých pár dní či týždňov, módny cyklus má cca 52 ročných období.
- Používa lacné a nekvalitné materiály, čo spôsobuje degradáciu oblečenia po niekoľkých vypraniach.
- Oblečenie je vyrobené v krajinách s najlacnejšou pracovnou silou.
- Dodávateľský reťazec je tak komplexný a netransparentný, a teda je ťažké vidieť kto sú jeho subdodávatelia a kto oblečenie vyrobil.
Poznáš to? Dokážeš rozlíšiť, ktoré značky sem patria a ktoré nie? Týmito znakmi je dnes charakterizovaná takmer každá globálna značka, ale aj tie malé a neznáme.
Teraz sa pozrime na to, čo je za výrobou lacného oblečenia a aká je cesta, ktorou sa k nám dostane jeden kus odevu.
Cesta džínsov
Napríklad výroba jedného páru džínsov vyžaduje stovky litrov vody, pesticídy, čistiace prostriedky a tisíce kilometrov cesty, pokým sa dostane do nášho obchodu.
Bavlna sa zvyčajne vyrába v Indii, niť v Pakistane, riflovina v Číne. Rifle môžu byť ušité a vyprané v Turecku. Zips môže pochádzať z Japonska. Jeden pár riflí teda môže precestovať až 65 tisíc kilometrov, pokým sa dostane do Európy. A to sme ešte nerátali výrobu chemikálií, ktoré sa používajú na čistenie, bielenie a farbenie.
Čo má rýchla móda na svedomí
Rýchla móda sa zameriava na rýchlosť a nízke náklady, aby neustále prinášala nové kolekcie inšpirované módnymi prehliadkami alebo štýlom celebrít. Tento spôsob výroby oblečenia však nie je vôbec zodpovedný k životnému prostrediu. Tlak na zníženie nákladov a čas potrebný na dizajn a výrobu má vo finále veľmi negatívny dopad na prírodu. Koniec koncov, po poľnohospodárskej výrobe je textilná výroba druhým najväčším znečisťovateľom vody a ovzdušia.
Kratšia životnosť
Ročne sa vyrobí 80 miliárd kusov oblečenia, to je 11-krát viac ako počet celej svetovej populácie. Odhaduje sa, že kupujeme o 60% viac oblečenia ako v roku 2000. Najviac oblečenia v Európe nakupujú Briti, a to priemerne 26,7 kg na osobu ročne. Medzitým končia tisíce ton oblečenia v odpadoch domácností, pričom 80% putuje na skládku.
Náklady na odevy vzrástli pomalšie ako ceny iných spotrebných tovarov, čím sa zvýšila ich cenová dostupnosť. Stredná trieda sa sa zväčšuje a miera nákupu oblečenia sa preto zvyšuje. Viac oblečenia si kúpime, menej ho nosíme a viac ho vyhodíme. To je jasné. Nad čím však už často neuvažujeme je, že sa ich výrobou neustále zvyšujú výrobné emisie každého jedného kusu oblečenia.
Rast emisií
Textilná výroba, ako jedno z najznečisťujúcejších odvetví, vyprodukuje 1,2 miliardy ton CO2 ročne, čo je viac emisií ako medzinárodné lety a námorná doprava dokopy. Z celkového počtu emisií globálne, 5% má na svedomí odevný priemysel. Veľká časť odevnej výroby sa uskutočňuje v Číne a Indii, v krajinách, ktoré sa spoliehajú na elektrárne poháňané uhlím, čím sa ekologická stopa každého kusu odevu zvyšuje.
Pokiaľ sa vývoj nezmení, predpokladá sa, že do roku 2030 vzrastú emisie z tohto sektora až o 60%. V konečnom dôsledku to ovplyvní aj klimatické zmeny a otepľovanie.
Ľudské životy
Mnohokrát sme prekvapení, ako je možné, že tričko, šaty alebo topánky sú tak lacné. Niekedy môže jeden kus stáť iba 5 EUR. To je cena, ktorú zaplatíme, ale bohužiaľ, naša príroda a pracovníci, ktorí stoja za jej produkciou, zaplatia omnoho viac.
Okrem znečisťovania životného prostredia sú vykorisťovaní pracovníci v módnom priemysle, ktorí prichádzajú do kontaktu s toxickými látkami. V prieskume z roku 2012, kde skúmali riflovinový materiál od známych značiek, zistili, že niektoré látky použité na výrobu džínsov sú vysoko toxické a karcinogénne. Síce ľudia nie sú týmito látkami pri ich nosení postihnutí, podieľajú sa na znečisťovaní menej viditeľnou cestou.
Pri každom praní sa tieto toxické látky uvoľňujú a odplavujú do kanalizácie, čím sa ďalej dostávajú do životného prostredia, kde znečisťujú vodu aj pôdu.
Keďže v tretích krajinách nie je bežné používanie ochranných odevov, často sa s ich prácou spájajú zdravotné problémy. A to nielen manuálnou prácou ale aj dýchaním výparov. Okrem toho je ich práca podhodnotená a častokrát musia čakať na výplatu niekoľko mesiacov, čím sú nútení zostať vo fabrike dlhšie aj pri neľudských podmienkach a pokračovať v práci.
Tragédia v Bangladéši v roku 2013, počas ktorej zahynulo tisíc sto ľudí v odevnej fabrike kvôli pádu budovy, podnietila k natočeniu dokument The true cost (dá sa pozrieť aj s titulkami tu), ktorý ukazuje, ako táto móda naozaj funguje. Aj keď je to pre nás iba kúsok handry visiacej na vešiaku a stojí nás pár eur, pre iných to môže byť živobytie a môže ich to stáť naozaj vysokú cenu.
Vodné znečistenie
Už si niekedy premýšľal nad tým, koľko vody sa spotrebuje na výrobu bavlneného trička? Toľko, koľko vypiješ za 3 roky svojho života. A to je koľko? 2 700 litrov.
Celkom šokujúce, že?
Odhaduje sa, že približne 20% znečistenia priemyselných vôd na svete pochádza z úpravy a farbenia textílií, kde sa používa približne 8 000 syntetických chemikálií pri premene surovín na textil. Každý rok textilné spoločnosti vypúšťajú milióny galónov chemicky infikovaných vôd do vodných ciest. Odhaduje sa, že na tonu farbených textílií sa môže použiť až 200 ton sladkej vody.
Okrem neskutočnej spotreby vody, chemikálie spôsobujú poškodenie životného prostredia a choroby v rozvíjajúcich sa krajinách. V týchto štátoch sú továrne a textilné fabriky umiestnené blízko vodných ciest, ako sú rieky a kanály. Tieto továrne každoročne využívajú 1,5 miliardy kubických metrov sladkej vody. Môžeš si k tomu pozrieť aj krátku reportáž o najznečistenejšej rieke v Indonézii, na ktorej znečistení sa okrem textilných fabrík podieľajú aj odpadové skládky a kanalizácia.
Greenpeace poukázal na znečistenie vôd v kontraste s módnym biznisom a modelkou.
Smädné vlákna – polyester a bavlna
Ťažké je predstaviť si, ako sa oblečenie vyrába a koľko vody sa naň spotrebuje. Poďme si skúsiť povedať viac o vláknach, z ktorého sa skladá tvoje oblečenie, ktoré máš práve na sebe.
Pozri sa na štítok svojho trička alebo mikiny, hneď teraz.
S najväčšou pravdepodobnosťou to bude polyester alebo bavlna. Tak si poď teraz prečítať, ako tieto vlákna vznikajú a aký je ich dopad.
Polyester:
Polyester je jedným z najbežnejších vlákien na svete a na jeho výrobu sa používa ten istý materiál, ktorý sa nachádza v plastových fľašiach. A plastové fľaše sú vyrobené z ropy.
Keď operieme naše polyesterové oblečenie, tisíce mikroplastických vlákien sa dostane do vodných ciest. V skutočnosti sa odhaduje, že jediný polyesterový odev uvoľní 1 900 individuálnych plastových mikrovlákien. A hádaj, kam tieto mikrovlákna putujú? Do našich riek a oceánov, kde ohrozujú ekosystémy.
Mikrovlákna sú nerozložiteľné a také maličké, že sa nimi živí aj plankton. A kde skončia úplne na záver? Ako vždy, na našom tanieri.
K ďalším syntetickým materiálom s podobným príbehom patrí aj akryl, nylon a elastán.
Súčasnou “viac eko” alternatívou je polyester z recyklovaného plastového odpadu. Na jednu stranu je to určite krok vpred, nakoľko má recyklácia polyesteru potenciál stať sa uzatvoreným systémom. Na stranu druhu má však aj recyklovaný polyester dlhodobý dopad na životné prostredie. Recyklovaný alebo nie, mikrovlákna sa pri praní uvoľňujú vždy. Približne takéto množstvo mikroplastov sa uvoľní pri praní:
Bavlna:
Na vypestovanie jednoho kilogramu neorganickej, väčšinou GMO bavlny sa spotrebuje viac ako 2000 litrov zavlažovacej vody.
Bavlna je jedným z najväčších hrozieb znečistenia vody. Napriek tomu, že zaberá iba 2,4% svetovej poľnohospodárskej pôdy, bavlna predstavuje 24% svetového používania insekticídov a 11% pesticídov. Toxické chemické látky, ktoré sa premývajú vodnými cestami a vstupujú do ekosystémov, sa stávajú hlavným zdrojom znečistenia, najmä v rozvojových krajinách.
Neudržateľné pestovanie bavlny malo za následok stratu Aralského mora v strednej Ázii. V 70. rokoch bolo Aralské more štvrtým najväčším jazerom na svete. Bol to dôležitý zdroj života pre okolité komunity a domov pre milióny rýb. Dnes z neho zostalo už iba 10%.
Alternatívou je certifikovaná organická bavlna. Pestuje sa bez použitia syntetických pesticídov, insekticídov a hnojív, čo znamená, že neprispieva k znečisteniu vody. Stále sa na jej pestovanie však používa obrovské množstvo vody. Napriek tomu je však jedným z najudržateľnejších a najzdravších vlákien, ktoré máme k dispozícii.
>>>Biobavlna: Je lepšou voľbou ako konvenčná bavlna?
Celulóza, vlna, koža, ľan, konope
Okrem bavlny, toto sú ďalšie textilné materiály, ktoré veľkou mierou vplývajú na spotrebu vody. Sú síce v súčasnosti o niečo menej nebezpečné ako bavlna a polyester, stále však ani produkcia oblečenia z týchto látok nie je v súlade s prírodou. Všetky látky sú farbené a tento proces spôsobuje 36% celkových emisií pri výrobe oblečenia. Stále ide o chemikálie, ktoré sa v rozvojových zemiach dostávajú do vodných zdrojov a v mnohých oblastiach je voda natoľko kontaminovaná, že spôsobuje zdravotné problémy.
Udržateľné značky sa často pokúšajú používať „správne“ materiály, ale nie vždy sa im to darí. Každá značka má odlišný príbeh a odlišný prístup k vytváraniu nových šiat. Preto spadajú do rôznych druhov módnej výroby.
Pozrime sa na alternatívnu módu
Alternatívna móda sa dnes označuje viacerými pojmami a dá sa v nich rýchlo stratiť. Každá z nich má trošku odlišný zámer a bojuje za rôzne ciele.
Udržateľná móda
Za životné prostredie.
Udržateľná móda sa zameriava na pestovanie biobavlny bez pesticídov a ďalších prírodných materiálov, na udržateľné zaobchádzanie s vodnými zdrojmi a odpadmi, používanie recyklovaných materiálov. V niektorých prípadoch dbá aj na samotné balenie a dopravu. Jednoducho, planéta a príroda je na prvom mieste.
»»» Prečítaj si: Ako podporovať udržateľnú módu
Etická móda
Za ľudské práva.
Etická móda sa pozerá na férové podmienky pracovníkov v textilnom a odevnom priemysle, na ich zdravie a životosprávu v komunitách. Zabezpečuje lepšie zdravotné štandardy, práva zamestnancov a detí, bezpečnostné štandardy.
Veganská móda
Za zvieratá.
Veganská móda môže byť klasifikovaná aj ako etická, pokiaľ zahŕňa etické zaobchádzanie so zvieratami. Táto móda nepochádza zo živočíšnych materiálov, čím je väčšinou práve koža.
Koža pochádza z kráv, ktoré boli zabité kvôli mäsu alebo mlieku, alebo z rôznych exotických zvierat – hadov, krokodílov atď. Okrem toho, že poľnohospodárstvo je v súčasnosti najväčším prispievateľom skleníkových plynov, je kožená móda čistená a farbená v garbiarniach jedným z ďalších ekologických katastrof. Podľa výskumov v Európe taktiež zvyšuje šance rakoviny pracovníkov až o 50%.
Pomalá móda (slow fashion)
Za životnosť oblečenia.
Pomalá móda je presným opakom rýchlej módy. Poukazuje na pomalý proces výroby, nákupu, nosenia a následné vyradenie. Chce zvýšiť životnosť oblečenia s dôrazom na kvalitu a dlhovekosť, nie na kvantitu a rýchle trendy.
Mohla by byť dôležitou súčasťou nového konceptu cirkulárnej ekonomiky, kde je produkt a materiál súčasťou cyklu tak dlho, ako je to možné, čím sa znižuje množstvo vzniknutého odpadu. Okrem toho minimalizuje negatívne enviromentálne dopady z produkcie a robí priemysel udržateľnejším.
Upcycling móda
Za znovupoužitie oblečenia.
Upcycling nie je recyklácia. Recykláciou sa všetok materiál rozbije, rozloží na malé čiastočky, z ktorých je vyrobený nový produkt. Tak je v súčasnosti produkovaný napríklad už spomínaný recyklovaný polyester. Odhaduje sa, že iba 1% materiálu je použité na recykláciu v odevnom priemysle, čo stále vôbec nie je dosť.
Upcycling nerozkladá materiál na drobné čiastočky, ide o znovupoužitie materiálu. V móde sa zo starých látok vyrobia nové produkty. Má pozitívny dopad na životné prostredie, pretože znižuje množstvo nového odpadu. Nevyžaduje energiu ani vodu na rozkladanie materiálu ako je to pri recyklácii, vyžaduje iba kreativitu.
Aktivity smerujúce k lepšej móde
My ako spotrebitelia máme veľkú silu. Môžeme totiž ovládať silné korporácie tým, že ich produkty nepodporíme nákupom. A naopak firmy, ktorým na životnom prostredí záleží, si môžeme vybrať za našich pravidelných dodávateľov, a to i v oblasti módy.
Riešením nie je prestať nakupovať oblečenie z rozvojových krajín, nič nie je zlé na tom, aby sme módny priemysel naďalej podporovali. Ide iba o zmenu zmýšľania a konceptu rýchlej módy na pomalú, kde ľudia nepracujú v nehumánnych podmienkach a kde sa toxické látky nedostanú do vodných zdrojov.
Preto treba ukázať prstom na módne spoločnosti a vlády, ktoré takúto výrobu podporujú. Nakupuj zodpovedne, rozširuj povedomie a stoj za politikmi, ktorým na situácii záleží.
Ako nakupovať s dobrým pocitom?
Súčasný systém sa nám zdá pomýlený a chceme ho poraziť. Chceme sa stať spotrebiteľmi s čestnými úmyslami a podporovať poctivých výrobcov. Budeme radi, ak sa k nám pridáš. Pripravili sme ďalšie články, ktoré ti môžu pomôcť na ceste k zodpovednému nakupovaniu. Zaručene.
Skús vyskúšať aj aplikáciu Good On You ti ľahko a rýchlo napovie, ktoré značky dbajú na ich enviromentálny vplyv ako aj na pracovné podmienky zamestnancov.
